Ohliadnutie sa za našou úspešnou pohárovou cestou

V tomto príspevku nájdete:

Ako to celé začalo?

Vyjadrenia strelcov k ich gólovým situáciám.

Akú sieť počul Marcel Kuľha pri penalte Živkoviča.

Ako vníma kapitán Baričič zmeny v klube.

Ako to začalo?

S príchodom nového vedenia sa diametrálne zmenili ambície a ciele FC Slovan Modra. Aj napriek tomu, že pre kluby z nižších súťaží je fyzicky náročné hrať dve súťaže, navyše náklady na pohár sú pomerne vysoké (štartovné, rozhodcovia atď.), vízia klubu je vybudovať značku, ktorá bude dominantná v regióne a zároveň vystrkovať rožky aj za hranicami okresu. A čo je ideálnejšie, ako chytiť atraktívneho súpera v pohári?

Prvé kolo: FC Slovan Modra – FK Báhoň

Na začiatok nám žreb pridelil treťoligistu z Báhoňa. Nie práve žreb, aký sme si želali. Dá sa povedať, že najhoršia možná kombinácia – divácky menej atraktívny súper a s pomerne vysokou kvalitou. Navyše sa hralo pomerne skoro, dva týždne pred začiatkom ligy. Káder sme budovali úplne nanovo a do zápasu sme nastúpili jedenásti.

Báhoň prišiel, naopak, veľmi sebavedomý. Vyhlásenia o polčase 0:4 boli veľmi trúfalé. V úvode sa mužstvá oťukávali, držanie lopty bolo na strane hostí z Báhoňa, ale do nebezpečnejších situácii sme sa dostávali my. Postupom času prišli aj šance hostí, ale tí trestuhodne zahadzovali. Pred koncom zápasu stiahol v sľubnej šanci hosťujúci obranca Sališa a videl červenú kartu. Domáci ešte zatlačili, ale bezgólový výsledok sa nezmenil a na rad prišli penalty. V nich sme boli úspešnejší aj vďaka zákroku nášho brankára Kuľhu v poslednej sérii, čím odvrátil vypadnutie. Zaujímavosťou bolo, že Marcel si neuvedomoval, že ide o kľúčovú penaltu. Situáciu videl takto: „V piatej sérii bol stav 4:4 a Báhoň mohol rozhodnúť o postupe, keďže Alex (Živkovič) svoju penaltu nedal, čo som si ja ale neuvedomoval. Pri jeho penalte som len počul, ako sa rozvlnila sieť, no až neskôr som zistil, že to bola sieť za bránou,“ hovorí Marcel so smiechom. „„Napokon som vystihol stranu a tú penaltu chytil. Lukáš (Kuboši) premenil a hostia v šiestej sérii netrafili bránu. Senzácia bola na svete.“

Druhé kolo FC Slovan Modra – FK Slovan Most pri Bratislave

V druhom kole boli nasadené už aj mužstvá z prvej a druhej ligy, čo dávalo šancu na atraktívneho súpera v ktorého sme tak dúfali. No postihol nás podobný osud – súper veľmi náročný, no nie až tak atraktívny. Navyše pred nami ťažká úloha – potvrdiť, že prvé kolo nebola náhoda. Most sa pravidelne umiestňuje na popredných priečkach tretej ligy a preto boli opäť favoritom hostia, ktorí už mali nejaké poznatky o našom mužstve. Do zápasu vstúpili razantne, domácim nedovolili takmer nič. Vzadu hrali dôrazne, vpredu chceli byť priamočiary, ale nepoučili sa z chyby Báhoňa. Až príliš často nakopávali loptu, na čo boli naši hráči pripravení.

„Pozrel som si dva zápasy Mostu v lige. Celá ich hra bola založená na dlhých loptách od stopéra-kapitána, ten doslova každú loptu nakopáva. Pritom v strede zálohy majú šikovných hráčov, ktorí majú na to, aby kombinačne riešili takéto zápasy. Zároveň mi bolo jasné, že tréneri v tretej lige sú natoľko pohodlní, že sa na nás nebudú nejak extra pripravovať a môžu nás podceniť,“ vyjadril sa hrajúci tréner Sališ. Polčas bol absolútne pod taktovkou Mostu, ktorý výrazne dominoval na lopte. Aj keď veľa šancí nemali, tlak stupňovali a pred koncom polčasu to vyzeralo, že domáci už len čakajú na polčasový hvizd. Keď zrazu Murcko vystihol prihrávku a 30 metrové sólo medzi štyrmi až piatimi brániacimi hráčmi zavŕšil nádherným gólom do šibenice. Martin videl celú situáciu takto: „Vypichol som prihrávku súpera, lopta šla k Norovi (Sališ), ale ja som bol rozbehnutý, tak som mu zakričal, aby mi ju nechal. Čo on nezvykne,“ hovorí Martin so smiechom, „a ja som v šprinte viedol loptu medzi tromi-štyrmi hráčmi. Neskôr mi Noro dvoch svojím pohybom odtiahol. Ja som dvoch obišiel a predo mnou ostal už len stopér, ktorý bol slabší rýchlostne, preto proti mne nevystúpil, nechal mi priestor a ustupoval. Ja som sa rozhodol pre strelu spoza šestnástky a po nej nasledovali neopísateľné pocity, keďže tá zapadla presne do šibenice.“

V druhom polčase sme pozorne bránili, súpera sme nepustili do vyloženejšej šance – až na jednu, keď po našej chybe zaznelo brvno. Výhru sme ustrážili a potvrdili sme, že postup cez Báhoň nebol náhoda. Za 180 minút, teda v dvoch zápasoch proti mužstvám z tretej ligy sme nedostali gól, čo je fantastická vizitka nielen brankára a obranu, ale aj pre celé mužstvo, ktoré bojovalo ako jedna partia a jeden tím.

Tretie kolo: FC Slovan Modra – KFC Komárno

Konečne sme sa dočkali súpera zvučnejšieho mena, aj keď tak Komárno na prvý pohľad laika možno nevyzerá. V tom čase bol hlavný tréner Miroslav Karhan, ktorého asi špeciálne predstavovať netreba. Farby druholigového klubu oblieka aj bývalý reprezentant, účastník MS a ME, Kornel Saláta, ale aj veľa ďalších kvalitných hráčov, bez ktorých sa jednoducho druhá liga hrať nedá, keďže ide o profesionálnu celoslovenskú súťaž.

Zápas bol výrazne poznačený chaotickými nariadeniami vlády a zmätočnými vyjadreniami premiéra Matoviča na facebooku. Kým v pondelok zverejnil video, kde ubezpečoval športovú verejnosť, že na športové podujatia budú môcť ísť, že on za to ručí, v stredu ráno nám bolo oznámené, že je stále v platnosti pôvodná vyhláška a na divákov nemáme ani pomyslieť. A vyhláška je ešte stále viac, ako video premiéra na sociálnej sieti. To všetko klubu spôsobilo obrovské finančné straty, nehovoriac o prevádzkovateľovi bufetu – známom Ademovi. A tak sme na protest, po dohode s Komárnom, ktoré zdieľalo naše rozhorčenie, prvých 30 sekúnd po odpískaní začiatku zápasu nehrali. Potom sa už naplno spustil zápas, aký história modranského futbalu doteraz nepoznala.

Hostia začali zostra a po pár minútach skórovali po centrovanej lopte z krídla. Rýchly gól ich však akoby uspokojil. Dominovali a vytvárali si aj nejaké šance, avšak do istej miery poľavili. Zlom nastal pár minút pred prestávkou. Hostia zahrávali „štandardku“, na ktorú sa presúvali vysokí stopéri, vrátane Kornela Salátu. Hráč pri lopte chcel domácich prekvapiť rýchlou rozohrávkou, čo však prečítal náš kapitán Filip Baričič a prihrávku zachytil, zdvihol hlavu a na polovici ihriska uvidel úplne osamoteného Norberta Sališa, keďže pri rýchlej rozohrávke sa krajní obrancovia nestihli vrátiť na pozície stopérov. Náš najlepší strelec mužstva videl následnú situáciu takto: „Pri súperových štandardkách, ak nemusím brániť, ostávam na polovici a vždy si hľadám priestor v prípade rýchleho brejku. Teraz som sa na pár sekúnd ocitol úplne sám, čo je normálne, keďže stopéri idú na štandardku, no zahrávajúci hráč sa unáhlil a, navyše, rozohral nepresne. V tej chvíli som ako správny predátor zacítil šancu. Filip Baričič mi nezvyčajne presne nakopol loptu, sústredil som sa veľmi na prvý dotyk, pretože krajný obranca už šprintoval ku mne, prebral som si to výborne do pohybu a od polovice som šiel s pármetrovým náskokom sám na bránu. Keď som bol približne na šestnástke, pozrel som sa, kde je obranca a kde brankár. Obranca už dobiehal, ale brankár ostal na čiare, tak som šiel ešte bližšie. Keďže brankár stále nevybiehal, rozhodol som sa ho jednoducho placírkou obstreliť.

Veľmi som sa tešil, že som tak dobre vyriešil situáciu. Brankári v druhej lige nie sú žiadni amatéri. Dobre vedia, čo robia. Radosť po góle na 1:1 bola obrovská. Viacerí fanúšikovia sledovali zápas spoza plota a aj na väčšiu diaľku fandili nášmu mužstvu. V poslednej minúte prvého polčasu sa náš útočník Gregor Bartoš dostal do súboja práve so Salátom, ktorý ho fauloval. Rozhodca nechal pomyselnú výhodu keďže lopta sa odrazila k nášmu hráčovi Vislockému, ktorý však bol v obkľúčení štyroch hráčov a okamžite loptu stratil. Navyše s Bartošom to nevyzeralo dobre, a tak naši hráči, logicky, čakali, že rozhodca výhodu zruší, keďže tá nenastala. Na prekvapenie všetkých sa to nestalo, obranca nakopol loptu na osamoteného útočníka, ktorému naša obrana už nevenovala pozornosť, keďže si bola istá hvizdom rozhodcu. Útočník išiel sám na brankára a svoj nájazd premenil. Domáci sa oprávnene hnevali na hlavného arbitra, ktorý si neskôr chybu priznal, no nám to už inkasovaný gól nevymazalo. Do šatne sme išli teda za stavu 1:2, čo bolo taktiež veľmi povzbudivé.

V druhom polčase sme chvíľu hrýzli. Dá sa povedať, že kým nám sily stačili a kým nás definitívne nezlomil veľmi šťastný gól hostí po niekoľkokrát odrazenej lopte. Na konci zápasu sme dali priestor všetkým hráčom, aby okúsili hrať proti mužstvu z druhej ligy, a inkasovali sme ešte dvakrát. “

Zhrnutie pohárovej cesty

Tieto tri zápasy ukázali silu mužstva, ale aj jeho charakter. Ukázalo fanúšikom modranského futbalu, že s veľkými cieľmi, tvrdou prácou a odhodlaním sa môže dostaviť aj úspech. Dostali sme Modru na futbalovú mapu, v pohári sme boli medzi 32 najlepšími mužstvami na Slovensku, písali o nás celoštátne noviny, dokonca aj športové správy v najhlavnejších televíziách. Náš projekt sa javí ako správny, no je stále len na začiatku. Kapitán Filip Baričič je v klube ako jeden z najstarších a najdlhšie slúžiacich hráčov. K tomuto úspechu sa vyjadril nasledovne: „V Modre som toho zažil veľa, ale ani zďaleka tu nikdy nebolo to, čo teraz. Okrem skvelých podmienok pre hráčov, vízií do budúcna, je to hlavne skvelá partia chlapcov a veľmi kamarátske prostredie, aj v súvislosti s vedením. Veľa komunikujeme, pracujeme na napredovaní a plnení cieľov, a pritom je vždy dobrá nálada. “

Prezident Peter Marinič to uzavrel slovami: „Vždy, keď si spomeniem na naše pohárové zápasy, nabehnú mi zimomriavky.“

0
    0
    Váš košík
    Váš košík je prázdnyFanShop